reklama

Kedy si zopakujeme 17. november?

Rozhodol som sa napísať blog, ktorým by som upriamil pozornosť čitateľov na to, čo sa momentálne deje v našom štáte. Nie je mi to ľahostajné a verím, že sa v tomto blogu nájdu aj ostatní...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Nedovolím si nereagovať na súčasnú situáciu našej krajiny. Dnes som pozeral správy a odznela v nich hymna našej republiky. Keď som ju počúval, zamyslel som sa nad textom. Konkrétne to bola druhá a štvrtá sloha.

„To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo.

Ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo.“

Myslím si, že tieto dve krátke vety vystihujú to, čo sa u nás deje. Pracujeme v podstate zadarmo, ceny rastú, dane rastú, poplatky rastú, ale platy sa stále akosi držia, v priemere na tých 480 € netto za mesiac. Prečo s tým nič nerobíme? Ja som mladý a osobne sa ma vcelku dotýka to, že som každý mesiac extrémne limitovaný tým, čo zarobím. Nemôžem si dopriať predĺžený víkend, víkendový výlet a ani nič podobné, pokiaľ samozrejme extrémne neušetrím na niečom inom. Podľa môjho názoru by ale život pracujúceho človeka takto vyzerať nemal. Celková úroveň nášho života je akási zvláštna. Náš štát je nastavený akosi zvláštne a my posiaľ len tvrdo spíme a ignorujeme blesky hromu, ktoré udierajú už dávno...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako každý pracujúci platím odvody do zdravotnej poisťovne. Nepíšem o tom len tak náhodou, súvisí to s predošlým odsekom. Tie odvody, ako každý dobre pozná, sú nemalé. Lekársku starostlivosť využijem možno raz za dva roky. Pred pár týždňami sa mi ale stal úraz, pri ktorom som potreboval fixáciu prstu sadrou. Existujú dva druhy fixácií. Klasický sadrový obväz a jeho nová náhrada, vystužená textilná dlaha, ktorá plní rovnakú funkciu. Jej výhodou ale je, že nenosíte na ruke dve kilá sadry, toľko nezavadzia, v noci sa ním neudierate a je vzdušný. Po prvotnom ošetrení na urgentnom príjme mi urobili dlahu z vaty, sadrového obväzu a klasického obväzu. Nedalo mi nespýtať sa, či by mi nemohli dať tú „modernejšiu formu“ sadry. Odpoveď sa niesla v duchu, že nemôžu, pretože je to drahší materiál a nemocnice musia šetriť. Samozrejme, rozumiem tomu. Ale načo si v mojom prípade potom platím zdravotné odvody...?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto je len jeden maličký príklad z mizerného fungovania nášho štátu. Štátu, ktorý si svojich občanov absolútne neváži. Ktorý si neváži sám seba. Ako príklad uvediem ešte jeden kvázi zážitok, spájajúci sa s našou políciou. V decembri sme našli inzerát jedného pána, ktorý inzeroval, že robí rekonštrukcie bytov. Oslovili sme ho a stretli sme sa. Všetko sme dohodli a uzavreli sme s ním Zmluvu o dielo. Rekonštrukcia mala byť hotová na konci januára nasledujúceho roka. Realita ale bola taká, že byt prerobil len čiastočne, nechal ho rozrobený. Do júla všetko odkladal a nakoniec oznámil, že viac to robiť nebude. Obrátil som sa teda na políciu, pretože platbu prijal a dohodnuté neurobil. Polícia to vyšetrovala, ale uznesenie, ktoré mi bolo doručené poštou znelo, že vyšetrovateľ trestné oznámenie neprijíma, pretože sa nestal trestný čin. Niekto vezme peniaze a nevykoná zmluvne dohodnuté? Mne sa to zdá ako jasný podvod, ale nie som predsa bakalár s dvomi striebornými hviezdičkami na pleciach...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto spomenuté by sa dalo nazvať bleskami hromu, ktoré nás vzbudzujú k tomu, aby sme sa prebrali. To sú len dva príklady jedného človeka za posledné krátke obdobie. Takýchto zážitkov mám veľmi veľa. Za 6 rokov som sa nedostal ani k jednému euru výživného, ktoré na mňa neplatil môj otec, pretože ho polícia nevedela nájsť a štát mi odmietol platiť náhradné výživné, keďže moja mama mala príjem vyšší ako je životné minimum. Kedy konečne naši občania pochopia štvrtú slohu našej hymny? Pochopia a naplnia?

„Už Slovensko vstáva putá si strháva.

Hej rodina milá hodina odbila, žije matka Sláva!“

Kedy konečne vstaneme a strhneme si putá? Myslím si, že je najvyšší čas aby sme sa vybrali do ulíc a zopakovali si 17. november 1989. Najvyšší čas. Nemyslime len na seba, ale myslime na všetkých. Presne tak, ako tomu bolo v minulosti. Kedy sa rozhodneme pre protesty za spravodlivé Slovensko? Tie krátke a slabé protesty, ktoré sme doteraz robili očividne nepomáhajú. Môj názor je, že pokiaľ nezačneme riadne protestovať, nedosiahneme nič. Protesty od rána do večera, kým nedosiahneme svoje. Žiadne protesty vo voľnom čase, po práci. Keď budeme protestovať vo voľnom čase, nedosiahneme nič, pretože si to nikto nevšimne. Keď ale aspoň 500 000 ľudí nepríde do práce a bude protestovať, vtedy si konečne niekto niečo všimne. Netreba sa báť o prácu. Pokiaľ neprídu piati, vyhodiť ich môžu, ale vedzte jedno, keď nepríde 3/4 firmy do práce, vtedy nevyhodia ani jedného. Vstaňme a strhnime si putá...

Martin Beňo

Martin Beňo

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som mladý človek, člen mládežníckej organizácie Mladí SaSkári, študent práva, ktorému nie je ľahostajný osud krajiny v ktorej sa narodil, vyrastal a v ktorej chce zostať žiť. Snažím sa viesť spravodlivý život. Zastávať spravodlivé názory a bojovať za spravodlivosť. Vnímam to, že nežijeme v najspravodlivejšom štáte a rád sa touto témou zaoberám. Vnímam to a snažím sa bojovať za spravodlivosť a férovosť aspoň formou prezentácie mojich postojov a názorov. Budem veľmi šťastný, ak ctení čitatelia ocenia moje príspevky, ale najšťastnejší budem, ak v nich nájdu aj kus seba. Predom ďakujem za každé prečítanie môjho blogu a za venovanie času riadkom, ktoré som napísal práve pre Vás. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu